Navigácia

-

Školský logopéd

Mgr. Marta Birošová

Kontakt : birosovamarta@gmail.com

Štvrtok : 7:30 – 11:30

 

       V dnešnej dobe   čoraz častejšie prichádzajú deti do školy s narušenou komunikačnou schopnosťou, preto  v školskom roku 2017/2018 pracuje v našej škole  aj  školský  logopéd.

       Cieľom logopedickej intervencie je odstránenie alebo aspoň zmiernenie narušenej komunikačnej schopnosti. Školský logopéd pracuje s deťmi individuálne.

Náplňou práce školského logopéda je :

 

1. Práca s integrovanými žiakmi s narušenou komunikačnou schopnosťou /NKS/

  • Vykonanie depistáže
  • Základné diagnostické vyšetrenie
  • Zostavenie terapeutického plánu
  • Individuálna práca so žiakmi s narušenou komunikačnou schopnosťou
  • Rozvíjanie verbálneho prejavu žiakov s NKS vo všetkých jazykových rovinách : morfologicko- syntaktickej, lexikálno-sémantickej, foneticko- fonologickej i pragmatickej rovine
  • Rozvíjanie impresívnej zložky reči : rozvoj fonematického sluchu, chápania jednoduchých slov, viet a súvislej reči
  • Rozvíjanie expresívnej zložky reči : nácvik správnej výslovnosti, rozvoj  aktívnej i  pasívnej slovnej zásoby, správnej gramatickej stavby reči
  • Predchádzanie vzniku  NKS
  • Prekonávanie a odstraňovanie prekážok správneho vývinu reči

 

2. Spolupráca s rodičmi žiakov s NKS

  • Zabezpečenie a vykonávanie logopedickej osvety zameranej na rodičov i širšiu verejnosť
  • Oboznámenie rodičov s cieľmi a postupmi logopedickej intervencie
  • Konzultácie k správnym postupom domácich tréningov

 

3. Spolupráca s vedením školy, špeciálnym pedagógom a triednymi učiteľmi

  • Informovať o príčinách a symptómoch jednotlivých druhov NKS
  • V spolupráci s pedagógmi odstraňovať, prípadne zmierňovať NKS
  • Usmerniť pedagógov o spôsobe vzdelávania, hodnotenia a klasifikácii žiakov s NKS
  • Prehodnocovanie potreby logopedickej intervencie u detí s NKS, zaradenie a vyradenie žiakov zo starostlivosti školského logopéda

 

 

 

Rady pre rodičov

 

Dieťa by malo  s rodičmi precvičovať logopedické úlohy každý deň chvíľu (niekedy stačí 3-krát, 4-krát po pár minút denne).

Prognóza, teda aký dlhý čas bude samotný nácvik a návštevy u logopéda trvať, neexistuje jednoznačná odpoveď. Takáto prognóza totiž závisí od viacerých faktorov. Najdôležitejším je samotná motivácia rodičov, ale aj dieťaťa. To znamená, že ak rodičia nespolupracujú s logopédom, terapia bude pravdepodobne trvať dlhšie. Ak sú rodičia vnímaví, realizujú domáce úlohy v domácom prostredí a snažia sa byť dieťaťu i logopédovi dobrým komunikačným partnerom,  pracujú pod tzv. supervíziou, terapia bude trvať kratšie.

Ďalším faktorom, ktorý ovplyvní proces terapie je samotná biologická výbava dieťaťa. Úroveň jeho motoriky, inteligencie, vnímania, ale aj povahových čŕt môže výrazne ovplyvniť napredovanie alebo stagnáciu.

 

Najčastejšie druhy narušenej komunikačnej schopnosti:

 

DYSLÁLIA je porucha výslovnosti jednej alebo viacerých hlások materinského jazyka. S touto poruchou reči sa stretávame najčastejšie v predškolskom veku. Je veľa detí, ktoré sa naučia správne tvoriť všetky hlásky až na začiatku školskej dochádzky, a dosť takých, u ktorých poruchy výslovnosti pretrvávajú ešte aj v školskom veku.

Zhruba do 5. roku života však ide i prirodzený, fyziologický jav – tzv. fyziologickú dysláliu. Pri nesprávnej výslovnosti v období medzi 5.-7. rokom môže (zvyčajne v ľahších prípadoch) ešte dôjsť k autokorekcii – hovoríme o predĺženej fyziologickej dyslálii. Po tomto veku býva odchýlka vo výslovnosti už taká zafixovaná, že nemôžeme očakávať spontánne zlepšenie. Vtedy hovoríme o (pravej) dyslálii.

Kedy vyhľadať odborníka?

Obdobie, v ktorom deti majú ovládať správnu výslovnosť hlások je len orientačné. Vo všeobecnosti sa môžeme riadiť týmito kritériami:

  •  dieťa do 3 rokov by malo vedieť správne vyslovovať hlásky M, N, P,H,T,K
  •  do 4 rokov hlásky F, V, G, B, J, D
  •  do 5. roku najneskôr do nástupu do školy (6-7 r.) by malo vedieť vyslovovať všetky ostatné hlásky, vo všetkých pozíciách v slove.

Medzi najťažšie hlásky slovenského jazyka patria R,L, a sykavky C,S,Z,DZ, Č,Š,Ž,DŽ.

Do 3. rokov sa logopédi náprave artikulácie obvykle priamo nevenujú, ale vyšetrením reči dieťaťa sa dá zistiť, či sa jedná o chybnú výslovnosť alebo nie a poradiť ako treba správne stimulovať výslovnosť v domácom prostredí. U týchto detí sa používajú tzv. nepriame metódy nácviku výslovnosti. To znamená, že okolie dieťaťa poskytuje správny rečový vzor, nevyžadujeme opakovanie a priamy nácvik výslovnosti. Hravou formou, v domácom prostredí môžete robiť „cviky“ artikulačných orgánov. Ich cieľom je, aby si dieťa začalo uvedomovať postavenie rečových orgánov pri pohyboch a tvorení jednotlivých zvukov (napr. vyplazíme jazyk ako kravička, pri volaní na mačičku „c-c-c“ schováme jazýček do domčeka za zúbky a pod.).

Priame prístupy, keď sa od dieťaťa vyžaduje správna výslovnosť, sú všeobecne vhodné po štvrtom roku dieťaťa. Terapeut alebo rodič (pod vedením logopéda) pracujú s dieťaťom počas štruktúrovaných cvičení, ktorých program a postupnosť (hierarchia) je vopred naplánovaná a odôvodnená. Vo všeobecnosti platí, že čím skôr (po štvrtom roku) sa začne, tým ľahšie sa nesprávna výslovnosť odstráni. Odporúčame, aby sa odstraňovanie nesprávnej výslovnosti začalo aspoň rok pred nástupom do školy, pretože nesprávna výslovnosť môže ovplyvniť školskú úspešnosť v predmetoch, ako sú čítanie a písanie. To však neznamená, že aj dieťa v staršom školskom veku nie je schopné naučiť sa správnu výslovnosť, ak je dobre motivované a vedené. V každom prípade si nácvik vyžaduje trochu trpezlivosti zo strany rodičov a motivácie zo strany dieťaťa.

PORUCHY UČENIA - Charakterizujú osobitnú skupinu ťažkostí detí v škole pri osvojovaní si čítania, písania a počítania. Výskytujú sa približne u 2-5 % populácie. Ide o problematiku, ktorej sa v odborných kruhoch venuje veľa pozornosti a výskumov. Tieto ťažkosti sú definované ako špecifické vývinové poruchy čítania (dyslexia), písania (dysgrafia), pravopisu (dysortografia) a počítania (dyskalkúlia).  Najfrekventovnejšia v porovnaní s ostatnými je dyslexia. Konkrétne ide o neschopnosť osvojiť si čítanie pri bežných výukových podmienkach (kompetentný a kvalifikovaný pedagóg), pri primeranom potenciáli dieťaťa (dobrý intelektový a kognitívny potenciál) a pri normálnej sociokultúrnej príležitosti (primeraná starostlivosť zo strany rodičov a podnetnosť prostredia). V jednoduchosti to znamená, že o špecifickej vývinovej poruche uvažujeme ak i napriek snahe zo strany pedagóga ako i  dôslednej domácej príprave doma, dieťa v škole nepodáva výkon adekvátny vynaloženej námahe. Napríklad čítajú doma pomerne veľa, ale rýchlosť čítania je u žiaka stále podpriemerná.

Kedy vyhľadať pomoc odborníka?

Ak pedagóg v škole signalizuje oslabenie sledovanej oblasti (čítania, písania, pravopisu, alebo počítania) v škole, v porovnaní s rovesníkmi:

  • k prvým príznakom dyslexie patrí najmä neschopnosť dieťaťa zapamätať si názvy jednotlivých písmen už v počiatkoch zaškolenia, ich zámena, prípadne sa objavuje pomerne veľká chybovosť pri čítaní, zamieňanie graficky podobných písmen  b/d, m/n, e/a a pod.; zamieňanie zvukovo podobných hlások č/c, š/s, s/z atď.
  • vynechávanie a vsúvanie grafém (slabík) do slov napr. namiesto slova obchod prečítajú obchodík, čo sa prejavuje často aj v písaní;.sémantické zámeny napríklad stôl prečíta ako stolička.
  • pomalé tempo čítania na konci druhého ročníka menej ako 60 slov za minútu;
  • nedodržiavanie interpunkcie (bodky, čiarky) a monotónnosť čítania;
  • veku neprimeraná technika čítania (neplynulé slabikovanie na konci druhého ročníka, dvojité čítanie);
  • ťažkosti s porozumením prečítaného textu a jeho reprodukovaním;
  • nezáujem o čítanie a učenie, prípadne vyhýbanie sa tomuto charakteru aktivít;
  • zmena správania dieťaťa, prípadne fyziologické ťažkosti ako sú napríklad bolesti brucha.

 

ZAJAKAVOSŤPorucha plynulosti reči sa prejavuje nedobrovoľnými pauzami, ktoré narúšajú plynulosť hovorenia a pôsobia rušivo na komunikačný zámer. Vyskytuje sa približne v 5% detskej populácie a asi u 1% dospelých. Symptómy zajakavosti môžeme rozdeliť do troch väčších oblastí, ktoré spolu súvisia:

-  neplynulosť rečového prejavu (napríklad opakovanie hlások, slabík, slov, predlžovanie hlások);

-  nadmerná námaha pri hovorení (napríklad neprirodzená artikulácia, vegetatívne príznaky, svalové napätie, bloky, „tlačenie“ - zápas so slovami, narušené koverbálne správanie  - tiky, mrkanie, grimasy);

-  psychická tenzia/psychické napätie – nepríjemné pocity v súvislosti s komunikáciou (frustrácia, bezmocnosť).

 

Aký je zvyčajný priebeh zajakavosti?

Zajakavosť až v 90% prípadov vzniká v predškolskom veku, menej často pri vstupe do školy a výnimočne po 12. roku života dieťaťa. Jej vznik v dospelosti je úplne výnimočný.

Medzi 3. - 4. rokom u detí často pozorujeme tzv. fyziologickú neplynulosť, ktorá  pôsobením rizikových faktorov  môže prerásť do začínajúcej zajakavosti. Ak sa k začínajúcej zajakavosti pridružia fixujúce faktory a k neplynulostiam pribudnú znaky nadmernej námahy a psychickej tenzie, vzniká fixovaná zajakavosť. Pri dlhšom pretrvávaní fixovanej zajakavosti sa zajakavosť dostane do štádia chronickej zajakavosti.

ONESKORENÝ VÝVIN  REČI,  NARUŠENÝ VÝVIN REČI , VÝVINOVÁ  DYSFÁZIA.

Pri oneskorenom vývine reči sa prvé slová alebo prvé vety objavujú vo vývine neskôr v porovnaní s rovesníkmi dieťaťa. Tento znak sa môže vo vývine objaviť, ale nemusí signalizovať vážny vývinový problém. Časť detí jednoducho začína hovoriť v porovnaní s inými deťmi v rovnakom veku s oneskorením 2 - 3 mesiacov.

Na druhej strane ale oneskorovanie sa vo vývine reči môže byť prvým signálom vážnejšej vývinovej poruchy reči - Vývinovej dysfázie. Pri Vývinovej dysfázii sa jedná o vrodenú poruchu. Dieťa  má ťažkosti osvojiť si materinský jazyk ľahko a rýchlo. Problémy má častokrát s osvojovaním si  nových slov, so skladaním slov do viet, so správnym používaním gramatických pravidiel. Niekedy má problémy aj s porozumením a to pri normálnom intelekte a podnetnom prostredí.

                Oneskorený vývin reči však môže byť aj signálom ďalšieho vážneho vývinového problému, ktorým je Narušený vývin reči. V tomto prípade je oneskorovanie veľmi výrazné. Oneskorovanie je väčšinou väčšie ako 12 mesiacov oproti jazykovým schopnostiam rovesníkov. Veľmi často toto oneskorovanie býva spôsobené vplyvom zníženého intelektu, výskytom sluchového postihnutia, zrakového postihnutia, vývinových pervazívnych porúch, telesného postihnutia.

Novinky

Kontakt

  • Základná škola, Z. Nejedlého 2, Spišská Nová Ves
    Z.Nejedlého 2, Spišská Nová Ves
  • -

Fotogaléria