Mgr. Butvinová Ľudmila

Utorok : 13:30 - 15:30

Tel. č. 0904 210 373

butvinovaludmila@zsnejedleho-snv.edupage.org

PaedDr. Ivana Lukáčová

Pondelok: 13:30 - 15:30

Tel. č. 0949 137 514

lukacovaivana@zsnejedleho-snv.edupage.org

 

 

Som tu pre všetky deti, rodičov, pedagógov, ktorí potrebujú moju radu, pomoc.

 

 

     Ako školský špeciálny pedagóg pomáham riešiť problémy a poskytujem špeciálno-pedagogický servis žiakom so (ŠVVP – špeciálnymi vychovno-vzdelávacími potrebami): individuálne integrovaným žiakom, žiakom so špecifickými vývinovými poruchami učenia, správania, s ťažkosťami v učení, s narušenou komunikačnou schopnosťou, zmyslovo a telesne postihnutým žiakom, tiež žiakom s mentálnym postihnutím.

Škola aktívne spolupracuje s viacerými psychológmi a špeciálnymi pedagógmi (poradenskými zariadeniami), odbornými lekármi a terapeutmi.

     Individuálnu špeciálno-pedagogickú starostlivosť a reedukáciu realizujem v oblasti špecifických vývinových porúch učenia, pravo-ľavej orientácie, sluchového a zrakového vnímania, rozvíjania hrubej a jemnej motoriky.

     V mojej náplni sú aj pozorovacie hodiny - počas priamej vyučovacej činnosti, pozorovanie žiakov so ŠVVP v rôznych situáciách (účasť na rôznych akciách školy), konzultácie a spolupráca s rodičmi, s pedagogicko-psychologickou poradňou, so špeciálno-pedagogickou poradňou, s riaditeľom školy, zástupcami školy, výchovnou poradkyňou, konzultácie s jednotlivými vyučujúcimi a triednymi učiteľmi, konzultácie s vychovávateľkami ŠKD a s asistentmi učiteľa.
 

Náplň práce školského špeciálneho pedagóga

Školský špeciálny pedagóg pracuje na našej základnej škole so žiakmi s rôznymi druhmi a stupňami postihnutia. Vyžaduje si diferencovanú prípravu na každého žiaka osobitne, a to z hľadiska obsahu vzdelávania, metód a organizačných foriem práce, konzultácií s vyučujúcimi a rodičmi. Dôležité sú reakcie žiakov (so špeciálno - pedagogickými potrebami ) a ich rodičov, v ochote prispieť k úspechu celého výchovno - vzdelávacieho procesu. Každý reaguje na úspech alebo neúspech inak.

Úlohou špeciálneho pedagóga je vysvetliť príčiny úspechu/neúspechu, správne motivovať rodičov a dieťa do ďalšej činnosti, pomôcť rodičom vyrovnať sa so skutočnosťou, že majú problémové dieťa, a zároveň pomôcť dieťaťu vyrovnať sa s tým, že je iné ako ostatné deti.

 

Cieľom činnosti špeciálneho pedagóga je optimalizovať vzdelávací a osobnostný vývin detí s poruchami učenia, t.j. prispieť k úpravám či zlepšeniu ich výkonov, respektíve zabrániť ich ďalšiemu zhoršovaniu a predchádzať poruchám správania alebo zmierniť ich prejavy rozvíjaním vnútorných predpokladov na učenie, ovplyvňovaním podmienok na učenie, spoluprácou s vyučujúcimi a rodičmi. Školský špeciálny pedagóg pracuje v oblasti výchovno-vzdelávacej a poradensko - konzultačnej.

 

Má vytvorené podmienky na prácu s týmito žiakmi v priestoroch školy - malú učebňu, množstvo zaujímavých pomôcok na rozvoj špecifických funkcií, percepcie, percepčno - motorickej koordinácie, pamäti, myslenia, koncentrácie pozornosti atď. Práca špeciálneho pedagóga je zameraná hlavne na žiakov 1. - 4. ročníka, ale aj žiakov druhého stupňa.

 

 

NAJČASTEJŠIE PORUCHY UČENIA:

DYSLEXIA – porucha čítania
DYSGRAFIA – porucha písania
DYSORTOGRAFIA – porucha pravopisu
DYSKALKÚLIA – porucha matematických schopností

 

NAJČASTEJŠIE PORUCHY SPRÁVANIA:

ADD – porucha pozornosti,
ADHD – porucha pozornosti s hyperaktivitou
HYPOAKTIVITA – celková spomalenosť

 

Dyslexia

– je porucha prejavujúca sa v čítaní. Úroveň čítania je nižšia než všeobecná inteligencia.
Môže postihovať rýchlosť, techniku, presnosť čítania a porozumenie textu.

Prejavy:

• zámena opticky podobných písmen napr. b-d, s-z, m-n, u-n ...,
• zámena písmen, ktoré sú akusticky podobné napr. b-p, ž-š, t-d, s-z, k-g...,
• zámena funkčne podobných písmen, napr. samohlások a-o-e-u, spoluhlások h-k-l,
• zámena poradia písmen v čítaných slovách,
• vynechávanie písmen, vkladanie samohlások do spoluhláskových skupín, vynechávanie akejkoľvek časti slova,
• ťažkosti pri prechode od slabikovania k plynulému čítaniu,
• nerozlišovanie kvality písmen, slabík (zanedbávanie dĺžňov, nesprávne čítanie mäkkých a tvrdých slabík di, ti, ni, li, dy, ty, ny, ly, prípadne zámena týchto slabík).

 

Dysgrafia

– je znížená schopnosť až neschopnosť osvojiť si zručnosť písania.
Porucha postihuje grafickú /formálnu stránku / písomného prejavu, nie obsahovú.

Prejavy:

• nedodržiavanie veľkosti a tvaru písmen,
• dysgrafik si často nepamätá tvar písmena, dlho si naň spomína, nevie ho napodobniť,
• nesprávny sklon písma,
• zrkadlové tvary písmen,
• zámeny písmen, najčastejšie sa vyskytuje zámena a/o, m/n, búd, t/d, z/s, p/b, h/ch, k/g, š/ž, h/k/l.

 

Dysortografia

– je porucha učenia prejavujúca sa v pravopise. Nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len tzv. špecifických dysortografických javov.

Prejavy:

• ťažkosti v diferenciácii mäkkých a tvrdých slabík dy/di, ty/ti, ny/ni, ly/li,
• písanie slabík di, ti, ni, li, de, te, ne, le s mäkčeňom,
• problematika krátkych a dlhých samohlások,
• nerešpektovanie poradia písmen v slovách, vynechávanie písmen,
• nezvládnutá analýza viet, spájanie slov vo vetách.

 

Dyskalkúlia

– je porucha matematických schopností.
Ide o významne narušenú štruktúru vlôh pre matematiku pri normálnej úrovni a štruktúre všeobecnej inteligencie. Dyskalkúlia znamená zaostávanie v schopnosti rozumieť matematickým pojmom, vzťahom a uplatňovať ich pri riešení matematických úloh.

Prejavy:

• dieťa nedokáže primerane matematicky manipulovať s konkrétnymi alebo nakreslenými symbolmi,
• dieťa má ťažkosti zoradiť predmety podľa veľkosti, dĺžky atď.,
• nevie určiť rad čísel usporiadaných podľa určitého princípu napr. číselný rad v smere vzostupnom a zostupnom, násobky čísel, párne a nepárne čísla,
• nie je schopné prečítať viacmiestne číslo s nulami, čísla napísané zvisle,
• má ťažkosti pri písaní viacmiestnych čísel (píše ich v opačnom poradí, zabúda písať nuly),
• dieťa nie je schopné prevádzať matematické operácie – sčítanie, odčítanie, násobenie...,
• geometrii sa objavujú problémy pri rysovaní a ťažkosti v diferenciácii geometrických tvarov.

 

ADHD

– je porucha pozornosti s hyperaktivitou.
Zvládnuť energiu dieťaťa s touto poruchou nie je jednoduché, vyžaduje si to množstvo trpezlivosti nielen v kruhu rodiny dieťaťa, ale aj v školskom prostredí.

Prejavy:

• dieťa s ADHD je veľmi živé, neposedné,,
• často sa samo vystavuje riziku a nevydrží pri jednej činnosti viac ako pár minút,
• má výrazné problémy pri udržaní koncentrácie, je nesústredené,
• dieťa je ťažko ovládateľné.

 

ADD

- je porucha pozornosti.
V podstate má rovnaké príznaky ako dieťa s ADHD, ale s tým rozdielom, že sa u neho neprejavuje nadmerná aktivita, agresivita ani prehnaná impulzívnosť. Sú to deti, ktoré potrebujú rovnako ako deti s ADHD veľmi citlivý prístup, podporu, motiváciu a v niektorých prípadoch a situáciách možno i konkrétny návod na to, ako sa majú správať.

Prejavy:

• je skôr veľmi tiché, ustráchané a nenápadné,
• mnohokrát ide o plachého samotára,
• taktiež má veľmi veľké problémy s udržaním pozornosti.

 

HYPOAKTIVITA

– je celková spomalenosť dieťaťa

Prejavy:

• dieťa je pomalé, ťažkopádne, neobratné,
• je to skôr plachý samotár,
• je mnohokrát bez záujmu.

Na liečenie týchto porúch sa musí podieľať tím odborníkov ako sú:
detský lekár, detský psychológ, špeciálny pedagóg, homeopat.

 

HYPERAKTÍVNY ŽIAK

• Dieťa by malo sedieť v lavici samé, prípadne vedľa veľmi kľudného spolužiaka.
• Dbať na to, aby malo poriadok na lavici i v jej okolí, prípadne mu s usporiadaním vecí pomôcť.
• Nič navyše nemá odpútavať pozornosť žiaka od práce.
• Zopakovať pokyn k práci jednoduchou, jasnou formuláciou priamo žiakovi – podľa možnosti z očí do očí.
• Priebežne a častejšie ako u iných žiakov sa zaujímať o plnenie daného pokynu.
• Podľa potreby i častejšie usmerniť pozornosť na riešenie zadanej práce.
• Cieľom je naučiť dieťa zadanú úlohu dokončiť.
• Posilniť uvedené správanie povzbudením, pochvalou.
• Neupozorňovať nadmerne.
• Neprejavovať často nespokojnosť.
• Tolerovať pohybový nepokoj v lavici - do istej miery napomáha dieťaťu sústrediť sa na prácu (i keď to znie paradoxne).
• Umožniť viac pohybovej aktivity – napr. vynes toto do koša, rozdaj v tomto rade papiere, pozbieraj zošity a podobne.
• Pohyb pre žiaka znamená uvoľnenie, oddych.
• Dať žiakovi najavo, že aj on dostane priestor na vyjadrenie svojho názoru, rozpovedanie zážitku.
• Pochváliť za aktívny záujem o niečo.
• Učiť žiaka postupne vyčkať- odsúvať potrebu okamžite splniť prianie.
• Postupovať po menších krokoch.
• Viac povzbudzovať – vieš to, začni, pokračuj, robíš to celkom dobre, ide ti to pekne, len pokračuj smelo ďalej.
• Návrat k práci možno docieliť aj neverbálne – dotykom na plece dieťaťa alebo pohladením po chrbte či hlave, niekedy sú tieto výzvy výraznejšie ako výzvy slovné.
• Učiť žiaka vnímať rozdiel medzi prácou a oddychom- ak toto dokončíš, budeš mať chvíľu oddych.
• Umožňovať „mini-prestávky“aj počas vyučovacej hodiny.
• A teraz zas pokračuj – - sústreď sa.
• Žiak by si mal navyknúť na určité pokyny – používať teda tie isté slová.
• Častejšie striedať aktivity – písomná, ústna, pohybová.
• Skúšať na známky nanajvýš počas prvých troch vyučovacích hodín.
• Zariadiť situáciu tak, aby dieťa odpovedalo tak sústredene a tak ako najlepšie vie.
• Pri písomných prácach stáť pri jeho lavici alebo aspoň v dohľade žiaka – tým napomáhať v sústredení a snahe.
• Zhovievavo hodnotiť úpravu písomných prác a písmo i celkovú telesnú obratnosť.
• Striktne pristupovať v situáciách , kedy ruší prácu vo svojom okolí.
• Dať jasný a jednoznačný pokyn – nie hodnotiaci – povedať, čo môže robiť. Napr. poď ku mne, pozri na mňa, nehádž, počítaj, sústreď sa, píš a pod.
• Nie: nevyrušuj, prestaň, prečo nepíšeš? – takéto pokyny nie sú pre žiaka dosť konkrétne a priamo meniace jeho správanie.
• V obdobiach výrazne zhoršenej výkonnosti a nepokoja sa dohodnúť s rodičmi žiaka, že si dáme tzv. „oddychový týždeň“ – treba zmierniť tlak a množstvo povinností na žiaka, poskytnúť touto formou oddych.
• Zhoršenie správania, nekľud i slabá výkonnosť signalizujú vždy preťaženosť dieťaťa.
• Malo by pritom ísť o dohodu medzi dospelými, dieťa o nej vedieť nemá.
• Sú to obdobia pred polrokom, jarné mesiace, skrátka keď výukový proces beží nepretržite 2-3 mesiace.
• Úzko spolupracovať s rodičmi žiaka, prípadne aj so psychológom. Najmä v otázkach dohody a zhody na požiadavkách na žiaka a možných očakávaniach.