Navigácia

Školský špeciálny pedagóg Pár slov na záver

 

Školský špeciálny pedagóg 

Mgr. Butvinová Ľudmila

Mgr. Ivana Lukáčová

PONDELOK   7:30 –  14:00

UTOROK     7:30 –  13:00

STREDA     7:30 –  14:00

ŠTVRTOK    7:30 –  15:30

PIATOK     7:00 –  14:00

Konzultácie je možné dohodnúť na tel. č. 0904 210 373 (Mgr. Butvinová)

                                                                          0949 137 514 (Mgr. Lukáčová)

 

Som tu pre všetky deti, rodičov, pedagógov, ktorí potrebujú moju radu, pomoc.


     Ako školský špeciálny pedagóg pomáham riešiť problémy a poskytujem špeciálno-pedagogický servis žiakom so (ŠVVP – špeciálnymi vychovno-vzdelávacími potrebami): individuálne integrovaným žiakom, žiakom so špecifickými vývinovými poruchami učenia, správania, s ťažkosťami v učení, s narušenou komunikačnou schopnosťou, zmyslovo a telesne postihnutým žiakom, tiež žiakom s mentálnym postihnutím.

Škola aktívne spolupracuje s viacerými psychológmi a špeciálnymi pedagógmi (poradenskými zariadeniami), odbornými lekármi a terapeutmi.

     Individuálnu špeciálno-pedagogickú starostlivosť a reedukáciu realizujem v oblasti špecifických vývinových porúch učenia, pravo-ľavej orientácie, sluchového a zrakového vnímania, rozvíjania hrubej a jemnej motoriky.

     V mojej náplni sú aj pozorovacie hodiny - počas priamej vyučovacej činnosti, pozorovanie žiakov so ŠVVP v rôznych situáciách (účasť na rôznych akciách školy), konzultácie a spolupráca s rodičmi, s pedagogicko-psychologickou poradňou, so špeciálno-pedagogickou poradňou, s riaditeľom školy, zástupcami školy, výchovnou poradkyňou, konzultácie s jednotlivými vyučujúcimi a triednymi učiteľmi, konzultácie s vychovávateľkami ŠKD a s asistentmi učiteľa.

 

Náplň práce školského špeciálneho pedagóga

Školský špeciálny pedagóg pracuje na našej základnej škole so žiakmi s rôznymi druhmi a stupňami postihnutia. Vyžaduje si diferencovanú prípravu na každého žiaka osobitne, a to z hľadiska obsahu vzdelávania, metód a organizačných foriem práce, konzultácií s vyučujúcimi a rodičmi. Dôležité sú reakcie žiakov (so špeciálno - pedagogickými potrebami ) a ich rodičov, v ochote prispieť k úspechu celého výchovno - vzdelávacieho procesu. Každý reaguje na úspech alebo neúspech inak.

Úlohou špeciálneho pedagóga je vysvetliť príčiny úspechu/neúspechu, správne motivovať rodičov a dieťa do ďalšej činnosti, pomôcť rodičom vyrovnať sa so skutočnosťou, že majú problémové dieťa, a zároveň pomôcť dieťaťu vyrovnať sa s tým, že je iné ako ostatné deti.

 

Cieľom činnosti špeciálneho pedagóga je optimalizovať vzdelávací a osobnostný vývin detí s poruchami učenia, t.j. prispieť k úpravám či zlepšeniu ich výkonov, respektíve zabrániť ich ďalšiemu zhoršovaniu a predchádzať poruchám správania alebo zmierniť ich prejavy rozvíjaním vnútorných predpokladov na učenie, ovplyvňovaním podmienok na učenie, spoluprácou s vyučujúcimi a rodičmi. Školský špeciálny pedagóg pracuje v oblasti výchovno-vzdelávacej a poradensko - konzultačnej.

 

Má vytvorené podmienky na prácu s týmito žiakmi v priestoroch školy - malú učebňu, množstvo zaujímavých pomôcok na rozvoj špecifických funkcií, percepcie, percepčno - motorickej koordinácie, pamäti, myslenia, koncentrácie pozornosti atď. Práca špeciálneho pedagóga je zameraná hlavne na žiakov 1. - 4. ročníka, ale aj žiakov druhého stupňa.

 

 

NAJČASTEJŠIE PORUCHY UČENIA:

DYSLEXIA – porucha čítania
DYSGRAFIA – porucha písania
DYSORTOGRAFIA – porucha pravopisu
DYSKALKÚLIA – porucha matematických schopností

 

NAJČASTEJŠIE PORUCHY SPRÁVANIA:

ADD – porucha pozornosti,
ADHD – porucha pozornosti s hyperaktivitou
HYPOAKTIVITA – celková spomalenosť

 

Dyslexia

– je porucha prejavujúca sa v čítaní. Úroveň čítania je nižšia než všeobecná inteligencia.
Môže postihovať rýchlosť, techniku, presnosť čítania a porozumenie textu.

Prejavy:

• zámena opticky podobných písmen napr. b-d, s-z, m-n, u-n ...,
• zámena písmen, ktoré sú akusticky podobné napr. b-p, ž-š, t-d, s-z, k-g...,
• zámena funkčne podobných písmen, napr. samohlások a-o-e-u, spoluhlások h-k-l,
• zámena poradia písmen v čítaných slovách,
• vynechávanie písmen, vkladanie samohlások do spoluhláskových skupín, vynechávanie akejkoľvek časti slova,
• ťažkosti pri prechode od slabikovania k plynulému čítaniu,
• nerozlišovanie kvality písmen, slabík (zanedbávanie dĺžňov, nesprávne čítanie mäkkých a tvrdých slabík di, ti, ni, li, dy, ty, ny, ly, prípadne zámena týchto slabík).

 

Dysgrafia

– je znížená schopnosť až neschopnosť osvojiť si zručnosť písania.
Porucha postihuje grafickú /formálnu stránku / písomného prejavu, nie obsahovú.

Prejavy:

• nedodržiavanie veľkosti a tvaru písmen,
• dysgrafik si často nepamätá tvar písmena, dlho si naň spomína, nevie ho napodobniť,
• nesprávny sklon písma,
• zrkadlové tvary písmen,
• zámeny písmen, najčastejšie sa vyskytuje zámena a/o, m/n, búd, t/d, z/s, p/b, h/ch, k/g, š/ž, h/k/l.

 

Dysortografia

– je porucha učenia prejavujúca sa v pravopise. Nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len tzv. špecifických dysortografických javov.

Prejavy:

• ťažkosti v diferenciácii mäkkých a tvrdých slabík dy/di, ty/ti, ny/ni, ly/li,
• písanie slabík di, ti, ni, li, de, te, ne, le s mäkčeňom,
• problematika krátkych a dlhých samohlások,
• nerešpektovanie poradia písmen v slovách, vynechávanie písmen,
• nezvládnutá analýza viet, spájanie slov vo vetách.

 

Dyskalkúlia

– je porucha matematických schopností.
Ide o významne narušenú štruktúru vlôh pre matematiku pri normálnej úrovni a štruktúre všeobecnej inteligencie. Dyskalkúlia znamená zaostávanie v schopnosti rozumieť matematickým pojmom, vzťahom a uplatňovať ich pri riešení matematických úloh.

Prejavy:

• dieťa nedokáže primerane matematicky manipulovať s konkrétnymi alebo nakreslenými symbolmi,
• dieťa má ťažkosti zoradiť predmety podľa veľkosti, dĺžky atď.,
• nevie určiť rad čísel usporiadaných podľa určitého princípu napr. číselný rad v smere vzostupnom a zostupnom, násobky čísel, párne a nepárne čísla,
• nie je schopné prečítať viacmiestne číslo s nulami, čísla napísané zvisle,
• má ťažkosti pri písaní viacmiestnych čísel (píše ich v opačnom poradí, zabúda písať nuly),
• dieťa nie je schopné prevádzať matematické operácie – sčítanie, odčítanie, násobenie...,
• geometrii sa objavujú problémy pri rysovaní a ťažkosti v diferenciácii geometrických tvarov.

 

ADHD

– je porucha pozornosti s hyperaktivitou.
Zvládnuť energiu dieťaťa s touto poruchou nie je jednoduché, vyžaduje si to množstvo trpezlivosti nielen v kruhu rodiny dieťaťa, ale aj v školskom prostredí.

Prejavy:

• dieťa s ADHD je veľmi živé, neposedné,,
• často sa samo vystavuje riziku a nevydrží pri jednej činnosti viac ako pár minút,
• má výrazné problémy pri udržaní koncentrácie, je nesústredené,
• dieťa je ťažko ovládateľné.

 

ADD

- je porucha pozornosti.
V podstate má rovnaké príznaky ako dieťa s ADHD, ale s tým rozdielom, že sa u neho neprejavuje nadmerná aktivita, agresivita ani prehnaná impulzívnosť. Sú to deti, ktoré potrebujú rovnako ako deti s ADHD veľmi citlivý prístup, podporu, motiváciu a v niektorých prípadoch a situáciách možno i konkrétny návod na to, ako sa majú správať.

Prejavy:

• je skôr veľmi tiché, ustráchané a nenápadné,
• mnohokrát ide o plachého samotára,
• taktiež má veľmi veľké problémy s udržaním pozornosti.

 

HYPOAKTIVITA

– je celková spomalenosť dieťaťa

Prejavy:

• dieťa je pomalé, ťažkopádne, neobratné,
• je to skôr plachý samotár,
• je mnohokrát bez záujmu.

Na liečenie týchto porúch sa musí podieľať tím odborníkov ako sú:
detský lekár, detský psychológ, špeciálny pedagóg, homeopat.

 

HYPERAKTÍVNY ŽIAK

  • Dieťa by malo sedieť v lavici samé, prípadne vedľa veľmi kľudného spolužiaka.
  • Dbať na to, aby malo poriadok na lavici i v jej okolí, prípadne mu s usporiadaním vecí pomôcť.
  • Nič navyše nemá odpútavať pozornosť žiaka od práce.
  • Zopakovať pokyn k práci jednoduchou, jasnou formuláciou priamo žiakovi – podľa možnosti z očí do očí.
  • Priebežne a častejšie ako u iných žiakov sa zaujímať o plnenie daného pokynu.
  • Podľa potreby i častejšie usmerniť pozornosť na riešenie zadanej práce.
  • Cieľom je naučiť dieťa zadanú úlohu dokončiť.
  • Posilniť uvedené správanie povzbudením, pochvalou.
  • Neupozorňovať nadmerne.
  • Neprejavovať často nespokojnosť.
  • Tolerovať pohybový nepokoj v lavici - do istej miery napomáha dieťaťu sústrediť sa na prácu (i keď to znie paradoxne).
  • Umožniť viac pohybovej aktivity – napr. vynes toto do koša, rozdaj v tomto rade papiere, pozbieraj zošity a podobne.
  • Pohyb pre žiaka znamená uvoľnenie, oddych.
  • Dať žiakovi najavo, že aj on dostane priestor na vyjadrenie svojho názoru, rozpovedanie zážitku.
  • Pochváliť za aktívny záujem o niečo.
  • Učiť žiaka postupne vyčkať- odsúvať potrebu okamžite splniť prianie.
  • Postupovať po menších krokoch.
  • Viac povzbudzovať – vieš to, začni, pokračuj, robíš to celkom dobre, ide ti to pekne, len pokračuj smelo ďalej.
  • Návrat k práci možno docieliť aj neverbálne – dotykom na plece dieťaťa alebo pohladením po chrbte či hlave, niekedy sú tieto výzvy výraznejšie ako výzvy slovné.
  • Učiť žiaka vnímať rozdiel medzi prácou a oddychom- ak toto dokončíš, budeš mať chvíľu oddych.
  • Umožňovať „mini-prestávky“aj počas vyučovacej hodiny.
  • A teraz zas pokračuj – - sústreď sa.
  • Žiak by si mal navyknúť na určité pokyny – používať teda tie isté slová.
  • Častejšie striedať aktivity – písomná, ústna, pohybová.
  • Skúšať na známky nanajvýš počas prvých troch vyučovacích hodín.
  • Zariadiť situáciu tak, aby dieťa odpovedalo tak sústredene a tak ako najlepšie vie.
  • Pri písomných prácach stáť pri jeho lavici alebo aspoň v dohľade žiaka – tým napomáhať v sústredení a snahe.
  • Zhovievavo hodnotiť úpravu písomných prác a písmo i celkovú telesnú obratnosť.
  • Striktne pristupovať v situáciách , kedy ruší prácu vo svojom okolí.
  • Dať jasný a jednoznačný pokyn – nie hodnotiaci – povedať, čo môže robiť. Napr. poď ku mne, pozri na mňa, nehádž, počítaj, sústreď sa, píš a pod.
  • Nie: nevyrušuj, prestaň, prečo nepíšeš? – takéto pokyny nie sú pre žiaka dosť konkrétne a priamo meniace jeho správanie.
  • V obdobiach výrazne zhoršenej výkonnosti a nepokoja sa dohodnúť s rodičmi žiaka, že si dáme tzv. „oddychový týždeň“ – treba zmierniť tlak a množstvo povinností na žiaka, poskytnúť touto formou oddych.
  • Zhoršenie správania, nekľud i slabá výkonnosť signalizujú vždy preťaženosť dieťaťa.
  • Malo by pritom ísť o dohodu medzi dospelými, dieťa o nej vedieť nemá.
  • Sú to obdobia pred polrokom, jarné mesiace, skrátka keď výukový proces beží nepretržite 2-3 mesiace.
  • Úzko spolupracovať s rodičmi žiaka, prípadne aj so psychológom. Najmä v otázkach dohody a zhody na požiadavkách na žiaka a možných očakávaniach.

 

 

Novinky

Kontakt

  • Základná škola, Z. Nejedlého 2, Spišská Nová Ves
    Z.Nejedlého 2, Spišská Nová Ves
  • -

Fotogaléria